VY STE SOĽ ZEME (5. nedeľa cez rok)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“ (Mt 5, 13)

          V antickom svete bola kvalitná soľ vzácnym artiklom. V gréčtine, ktorá v tom čase bola svetovým jazykom, bola dobrá soľ považovaná za „theion“ – teda za niečo takmer „božské“. Zachovalo sa rímske porekadlo: „Nič nie je vzácnejšie ako soľ a slnko.“ O jej vzácnosti hovorí aj tá skutočnosť, že legionári dostávali časť svojho žoldu v soli. (odtiaľ označenie pre plat, mzdu - salario v taliančine a salary v angličtine)

          Bola používaná nielen ako konzervačná látka, ale aj ako prísada k obetným účelom: „Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.“ (Lv 2, 13) Soľ mala uzdravujúcu moc, čo dosvedčuje príbeh o prorokovi Elizeovi, ktorý ňou uzdravil vody prameňa spôsobujúceho neúrodu. (2 Kr 2, 19-22) Z pohľadu človeka staroveku, ktorý nič nevedel o mikróboch spôsobujúcich skazu potravín a vôd, pôsobila soľ proti démonickým silám smrti a rozkladu.

          V Palestíne sa soľ získavala vyparovaním vody z Mŕtveho mora. Výsledkom vyparovania bola zmes kryštálov soli a minerálu karnalitu. Soľ kryštalizovala ako prvá a bolo potrebné ju pozbierať skôr, ako vykryštalizoval karnalit. Jeho kryštály boli kryštálom soli podobné, ale mali trpkú neslanú chuť. Karnalit, často sprevádzaný prítomnosťou piesku, soľ znehodnocoval, „riedil“ a oberal ju o jej typickú slanú chuť.

          V kontexte evanjelia má v sebe soľ ten, kto má v sebe Kristovho Ducha. V najstarších obradoch krstu kňaz vkladal krstencovi do úst zrniečko soli so slovami: „Prijmi soľ, aby si mal vždy vrúcneho ducha.“ Neslaná chuť naopak znamená mať v sebe soľ i prímesi – okrem Ducha Kristovho i ducha sveta. Kniha Zjavenia svätého Jána má pre tento stav ešte jedno prirovnanie: „Nie si ani horúci, ani studený. Si vlažný, už-už ťa vypľúvam z úst.“ (Zj 3, 15-16)

          Soľ má vo Svätom Písme ešte jeden význam. V spojení „každý bude ohňom solený“ (Mk 9, 49) je symbolom utrpenia a životných skúšok, ktorými prechádza každý človek. „Ohňom solený“ je aj príbeh slovenského rehoľníka Janka Havlíka. Cirkev v roku 2013 zahájila proces jeho blahorečenia.

          Janko Havlík (1928-1965) študoval tajne teológiu v čase, keď IX. zjazd KSČ (1949) ako jeden zo svojich dôležitých cieľov vytýčil plán likvidácie náboženstva a katolíckeho školstva. Janko vedel, že eštebáci ho môžu za pokračovanie v štúdiu zatknúť a zavrieť do väzenia. Tak sa v roku 1951 i stalo...

 Na stiahnutie

           Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk alebo v iných kníhkupectvách.

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.